Dnes sa spolu vyberieme do Západných Tatier na ďalší nenáročný výlet.
Tento výlet sme absolvovali už dávnejšie a počas dovolenky v lete 2021 sme si ho zopakovali. Prvý krát nebolo úplne priaznivé počasie, ale napriek mrholeniu a neskôr slabému dažďu sme mali dobrý pocit zo skvelého výletu. Druhý krát bolo veľmi teplo a pod mrakom, neskôr aj na pár minút spŕchlo. Samozrejme sme boli pripravený a mohli sme využiť zabalené pršiplášte.
Začiatok výletu bol na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Žiarska dolina sa dá využiť ako veľmi dobrý štartovací bod pre turistiku v Západných Tatrách.
Roky dozadu bolo parkovisko platené ale v podstate aj strážené. Nachádzal sa tu aj stánok so suvenírmi.) Aktuálne je na parkovisku automat na zaplatenie parkovného, hoci už nie je priamo strážené. Ale na to si už treba jednoducho zvyknúť. Po zaparkovaní sme vybrali veci z auta a plní dobrej nálady sme sa vydali po asfaltovej ceste smerom do útrob doliny. Stúpanie je veľmi mierne, dá sa zvládnuť prípadne aj s kočíkmi. Neskôr sa dalo vybrať či ísť po asfalte alebo lesnej cestičke. V čase nášho výletu prebiehali po trase práce s drevom a teda sem tam sme museli dávať pozor na lesné stroje. Myslím že to bola skôr výnimka.
Vedeli sme že po ceste na chatu budeme prechádzať okolo Medvedej štôlne. Je už na začiatku trasy. Návštevu sme si nechali až na cestu späť.
Samotná chata je od ústia Žiarskej doliny vzdialená cca 5,5 kilometra. Prevýšenie trasy je 440 metrov nad morom. Žiadna tragédia. Hore na chatu sme prišli približne za 1,5 hodinky. Popri šliapaní si vychutnáte najskôr prítomnosť lesa, stromov, horský potôčik, neskôr pekné výhľady na kopce nad dolinou.
Neďaleko od chaty po ľavej strane sa nachádza Šarafiový vodopád. Nie je to vodopád v úplnom slova zmysle. Skôr je to niečo ako kaskády. Celé to má 20 metrov a z toho najväčšia kaskáda má 3,5 metra. Určite sa sem oplatí odbočiť a pozrieť si to zblízka.
Keď sa vymotáte z lesa do otvorenej doliny, chatu vidíte len z veľkej diaľky a neraz sa nám zdalo akoby sa nám vzďaľovala. Je to taký romantický pohľad na chatu zasadenú v údolí pod vrchmi Západných Tatier. Už keď sme sa blížili na chatu, začalo byť pomerne oblačno, ale zatiaľ stále bez dažďa.
Na chate celkom dobre varia (no možno to bol len hlad). Na chate je príjemná atmosféra, ľahko sa človek pozabudne pri rozhovore a tak nejako sa nám nechcelo odísť. Samozrejmosťou sú toalety, čo hlavne ženské turistky určite ocenia.
Teplá polievka a parené buchty pohladili našu chuťové bunky.
Z chaty sa dá pokračovať na ďalšiu turistiku či už na Príslop, alebo Roháčske plesá. To je ale už na dlhší výlet.
Popri chate nájdete aj symbolický cintorín, podobný ako je pri Popradskom plese. Slúži ako pietne miesto a je vybudovaný na počesť obetí ktoré si Západné Tatry vyžiadali. Pri našej návšteve sa spustil krátky asi 5 minútový dážď, akoby aj nebo zaplakalo nad zosnulými.
Cintorín slúži mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu.
Cestu späť z chaty sme zvolili po lesnej trase (letná turistická trasa)a aj keď nám približne v polovici cesty začalo mrholiť a neskôr aj slabo pršať, pod pršiplášťami a pod korunami stromov to nebola žiadna tragédia. Hoci sa trochu šmýkalo, vhodná turistická obuv spravila svoju prácu. Manželka stihla otestovať (ne)premokavosť svojich topánok v potôčiku. Zvažovali sme vzhľadom na nevľúdne počasie, či pôjdeme aj do Medvedej štôlne a naša zvedavosť zvíťazila. Veru sme spravili dobre.
Medvediu štôlňu prevádzkujú páni, ktorí sa starajú aj o Stanišovskú jaskyňu v Liptovskom Jáne. Otvorené je od 10-16:00 a prehliadky sú aj pre menšie skupiny. My sme boli traja a ešte jeden starší manželský pár. Takéto prehliadky sa nám páčia. Táto štôlňa je jediné sprístupnené staré banské dielo na Liptove. Pred prehliadkou dostanete čelovku, s ktorou si svietite. V štôlni bývajú permoníci, s ktorými sa môžete aj odfotiť. Prehliadka bola pomerne vtipná a užili sme si ju. Sprievodca nám všetko dôkladne poukazoval a podal informácie o práci v takejto štôlni v minulosti.
Po vrátení sa na denné svetlo je to k parkovisku už len približne 200 metrov. Teda šup do auta a hor sa na ubytko. Celý výlet nám trval necelé 4 hodinky.
Ak máte tip na podobný nenáročný výlet, alebo otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.