Nedávno sme navštívili Dudince kvôli wellnessu. Je to malé mestečko známe hlavne svojimi kúpeľmi a liečivou vodou. Určite je liečivá, lebo na prechádzke sme videli v jednom z podnikov tanečnú zábavu a hlavne starší ľudia v dôchodkovom veku pozahadzovali palice a trsali ako keby mali dvadsať rokov.
Priamo v Dudinciach je niekoľko hotelov s wellnessom a nachádza sa tu aj termálne kúpalisko. My sme boli ubytovaní v jednom z penziónov, ktorý bol blízko kúpaliska. Popri kúpalisku je veľký park, kde môžete zrelaxovať, poprechádzať sa, obdivovať krásne stromy a niekoľko umeleckých diel – sôch
V parku sú priamo v chodníkoch zabudované vodotrysky, ktoré menia svoju intenzitu. Popri nich sú lavičky na ktorých si posedíte a môžete obdivovať rôzne tvary vystrekujúcej vody. V parku sa nachádza aj niekoľko sôch. Do pozornosti by som dal sochu – vílu Dudinku, ktorej ako predloha bola speváčka Martina Šindlerová. Kúsok od sochy je gejzír, ktorý tryská z vápencovej skaly – travertínu. Travertín sa neustále zväčšuje vďaka minerálnej vode z gejzíra. Za cca sto rokov bude skala veľká vraj ako rodinný dom. Je tu aj tabuľa s fotkami ako gejzír postupne vznikal.
Hneď vedľa je termálne kúpalisko, ktoré sme ale nenavštívili, tak neviem posúdiť či sa oplatí ísť sa okúpať. V parku sa nachádza aj prameň s dudinskou minerálnou vodou. Stojí za ochutnanie, minimálne už len na pobavenie. Voda je totižto siričitá a teda zapácha. Park určite stojí za vašu návštevu.
Neďaleko od Dudiniec sa nachádza Tesárska roklina a diery v skalách nazývané Dúpence. Je to cca 8 minút jazdy autom. Pohodlné parkovanie nájdete v Hontianskych Tesároch pri vlakovej stanici – GPS. Odtiaľto sa dá ísť povedľa opusteného areálu cestičkou popri železničnej trati. Neskôr kúsok za výhybkou prekrížite trať a dostanete sa k prvému rozcestníku.
Tu sme šli doľava a prišli sme až k rokline. Po ceste na pravej strane sa môžete vyštverať ku skalným dieram – dúpencom. Cestička je v strmom svahu a kúsok je aj istený reťazami. V dobrých topánkach sa to dá bez problému zvládnuť. Potom sme pokračovali smerom k rokline.
Do rokliny nebol úplne najlepší prístup, určite odporúčam turistickú obuv. Je tu niekoľko veľkých kameňov a v čase nášho výletu bolo aj popršané a dosť sa šmýkalo. Ale stojí za to zdolať menšie prekážky. Roklina sama o sebe nie je veľmi dlhá, ale má svoje čaro. Na konci bol pekný vodopád. V lete v čase sucha predpokladám že nie je taký intenzívny.
Po obhliadke rokliny som ešte vybehol cestičkou ponad roklinu, kde bol ešte ďalší vodopád. Blízko k nemu som nešiel, nakoľko bolo po výdatných dažďoch a terén príkry.
Po ceste späť sme sa pri prvom spomínanom rozcestníku vydali smerom doprava pozrieť dvoj-diery a ešte jednu veľkú dieru. K dvoj dieram nie je zlý prístup, dokonca je tu drevený rebrík, po ktorom sa pohodlne dostanete dovnútra. Posledná diera je znova v strmom svahu a je nutné sa sem doslova vyštverať. Je tu natiahnuté lano a pred koncom aj reťaze. Lano vyzeralo nie veľmi pevne, ale udržalo ma. Tento výstup odporúčam iba zdatnejším turistom.
Po tomto štveraní som si umyl ruky vodou z fľaše a pokračovali sme po cestičke smerom k vlakovej stanici. Pri vlakovej stanici bol vyšľapaný prechod pomedzi zarastenú vegetáciu. Ocitli sme sa priamo na stanici kde sme už len oklepali topánky a nasadli do auta. Bola to pekná a nenáročná prechádzka ktorá nám spríjemnila pobyt v Dudinciach.
Ak máte tip na podobný nenáročný výlet, alebo otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.