Zemplínska šírava, Poloniny – sedlo pod Ďurkovcom, Košice, technické múzeum, letecké múzeum, rozhľadňa Maginhrad
V lete roku pána 2021 sme sa rozhodli stráviť týždeň dovolenky na Slovensku. A konkrétne tam, kde vraj nič nie je. Na východe našej krásnej krajiny. Pripravil som teda celkom nabitý program, nahlásil dovolenku v práci a už sme sa len modlili, aby počasie vyšlo. 1 článok by bol pridlhý, preto som ho rozdelil na 2 časti. Prvú časť nájdeš na linku Dovolenkový týždeň tam, kde nič nie je (1. časť)
Streda
Keďže sme boli na lodi na Domaše, museli sme pre porovnanie absolvovať aj plavbu na slovenskom mori – Zemplínskej šírave. Čas plavby ako aj predošlý deň som zvolil na doobedie, nakoľko neskôr už pekne pálilo slnko. Prístav bol do 10 minút jazdy autom a zaparkovať sa dá rovno pred ním. Pri parkovisku je aj neveľký bufet a prírodná pláž. Loď Zemplín na šírave je menšia ako na Domaši a je katamaranového typu. Občerstvenie a výklad k histórii, okoliu ako na Bohemii nám tu absentoval. Plavba trvala necelú hodinu. Ale za to bola táto loď rýchlejšia.
Po plavbe loďou sme sa rozhodli dať si oddych na miestnom kúpalisku Kaluža. Kúpalisko fajn, bazén dlhý, ale všade rovnako hlboká voda. Čomu nerozumiem bola absencia akéhokoľvek bufetu. V areáli bola iba požičovňa lehátok kde sa dali kúpiť iba nápoje. Pre hladné krky sme museli vyjsť z areálu na promenádu vzdialenú cca 500 metrov, kde bol otvorený presne 1 bufet s ako-tak normálnym jedlom. Bol tu ešte kebab (nemali ešte ale upečený) a 1 stánok s langošmi/palacinkami.
V bufete sme čakali 10 minút kým prišla jediná čašníčka (brigádnička), pol hodinu sme čakali na nápoje a hodinu na jedlo. A to ešte nepriniesla 1 z 3 jedál. No dal som si nakoniec palacinky vo vedľajšom bufete.
Deň sme si ale nenechali pokaziť. Chápeme že ľudia z gastro biznisu to majú teraz veľmi ťažké. Aspoň večeru som si dal normálnu v reštaurácii pri neďalekom Vinianskom jazere.
Štvrtok
Počasie sa javilo stále ako veľmi dobré a ďalšia v poradí bola návšteva Polonín. Je tu viacero pekných miest na turistiku. My sme sa vybrali na sedlo pod Ďurkovcom. Niekde písali že najľahší výstup cca hodinu je z obce Runina. Zaparkovali sme na konci obce na väčšej upravenej ploche pre autá. Zobrali sme veci z auta a započali výstup. Asi po 10 minútach sme prišli k pätníku kde bol čas k sedlu 1:45 hod. Ostal som celkom prekvapený. A neskôr nemilo ešte viac.
Stúpanie nabralo vážny charakter a kopec bol neúprosný.
Čo som myslel že bude 1-2 kopčeky s veľmi slušným stúpaním, tak takto to bolo až po sedlo. Pľúca a kondička dostali zabrať. Čakal som kedy ma žena zabije, ale klobúk dolu, dala to na parádu. S malými deťmi túto trasu veľmi neodporúčam. Na cca 3 kilometroch prevýšenie cez 500m.n.m. Ako satisfakcia boli na sedle fajne čučoriedky. Aj výhľad bol fajn.
Čo sme si vystúpali bolo potrebné aj zliezť. A teda nás čakal dobrý zaberák na stehná.
Cestou dole sme postretali aj rodiny s menšími deťmi a veru neverím že sa im podarilo zdolať vrchol. Po tejto turistike sme sa presunuli späť na základňu a zvyšok dňa sme oddychovali. Ďalší deň nás totiž čakali Košice
Piatok
Ráno po raňajkách a vyprataní ubytovania sme sa presunuli do Košíc. Zaparkovali sme v Auparku, aby sme mali blízko do centra. Košice majú krásne centrum, musím povedať že asi krajšie ako Bratislava. Na skoro na každom kroku je historická budova. K tomu Dóm svätej Alžbety, fontány, kaviarničky, reštaurácie. Nestihli sme zďaleka pozrieť všetko, čo sme mali v pláne, ale zase je to dôvod na opätovnú návštevu. Jeden deň je skrátka málo.
Ako prvý sme si pozreli Dóm svätej Alžbety, ktorý je najväčším kostolom na Slovensku a tiež najvýchodnejšou katedrálou v strednej Európe. V dóme sa nachádza niekoľko veľkých oltárov, Rákociho krypta, veľký organový chór. Nie sme veľmi nábožensky založený, ale tento dóm jednoducho treba vidieť. Je to jeden nádherný architektonický skvost.
K dómu patria aj veže a na jednu z nich sa dá vystúpiť po točitom schodisku. Jednu vežu sme absolvovali v Bardejove, tak sme museli aj tú v Košiciach. Z veže je výhľad na celé centrum Košíc a jeho okolie. Stojí to za zdolanie tých schodov.
Centrom sme pokračovali smerom k spievajúcej fontáne. Prúdy vody vystrekujú podľa melódií z reproduktorov. Je to príjemný relax a a sparnom letnom dni veľmi príjemné osvieženie. Kúsok ďalej na námestí je ďalšia nemenej pekná fontána, ktorá má po svojom obvode znamenia zverokruhu. Vedľa nej je na mieste niekdajšieho popraviska morový stĺp – súsošie Immaculata.
Pri prechádzaním námestia môžete objaviť veľmi pekné historické budovy, kostol a nádhernými priečeliami, ktoré sú ozdobené rôznymi motívmi a soškami.
Približne v strede námestia sa nachádza technické múzeum. Múzeum má rôzne stále expozície, ako je napríklad spracovanie kovov, geodézie, telefónie, zubárstva, písacích strojov, dokonca baníctva. Súčasťou múzea je aj vedecko-technické centrum pre deti a mládež. Tu sa viete na dlhý čas zabaviť, deti ale aj dospelí.
Čo nás trochu zamrzelo bolo vysvetlenie, že planetárium a sieň elektrických výbojov sú len v určité dni a pre skupiny aspoň 10 ľudí.
Po návšteve múzea sme sa naobedovali a dali si aj dobrú zmrzlinu. Z programu sme vyberali ZOO alebo Letecké múzeum. Boli sme 2 chlapi, tak sme manželku prehlasovali a vyhrali lietadlá. V leteckom múzeu nájdete rôzne stíhačky, lietadlá, vrtuľníky, dokonca bývalý prezidentský špeciál. Tiež tu nájdete historické vozidlá. Výber to bol skutočne dobrý. Z mojej strany to bola čistá detská radosť.
Manželka bola nakoniec takisto spokojná, keďže pri letisku bolo pole slnečníc. Tam sme spravili niekoľko pekných fotiek a spokojný sme sa vybrali smerom na Rimavskú Sobotu, kde sme mali stráviť poslednú noc.
Sobota
Večer v Rimavskej Sobote nás celkom sklamal. Chceli sme ísť niekam na večeru a nenašli sme jedinú normálnu otvorenú reštauráciu v širšom centre. Väčšina bola zatvorená alebo zrušená. Znova daň za Covid. Nakoniec ma zachránil kebab, no ale predstavu o rodinnej večeri nám to nesplnilo.
Ráno sme sa vypratali z izby, naložili veci do auta a poďho na rozhľadňu Maginhrad. Zaparkovali sme v obci Nižný Skalník, odkiaľ viedla označená trasa. Rozhľadňa nie je ďaleko, ale za to vysoko. Zo začiatku po poliach bolo stúpanie veľmi mierne. Popri prechádzke si môžete oddýchnuť na lavičkách alebo sa odfotiť pri rôznych drevených vyrezávaných sochách.
Akonáhle sme vstúpili so lesa, kopec už nebol taký prívetivý. Hneď sme si spomenuli na Poloniny.
Každopádne s vedomím, že je to posledná turistika našej dovolenky sme kopec zvládli. Z rozhľadne je pekný výhľad na okolie. Pri rozhľadni sú aj ohniská, kde sa dá opekať. Miestni to určite využívajú pomerne často. Na rozhľadňu sa dá vyšliapať aj na bicykli, ale po inej trase ako je bežná turistická.
Po ceste späť sme sa zastavili ešte pri studničke Magine slzy. Voda je zrejme pitná, bol tam aj kovový hrnček pre smädných pocestných. Popravde sme to ale neriskli.
Po tomto poslednom úspešnom výstupe sme sa nalodili do auta a zamierili smerom domov. Naplnení dobrými dojmami z východného Slovenska, krásnej prírody a zážitkov. Týždeň dovolenky bol asi málo, ale zato naplno využitý. Na východ našej krajiny sa určite ešte vrátime.
Zhrnutie:
Navštívili sme Liptov, Bardejov, Zemplínsku Šíravu, Domašu, Poloniny, Košice a Rimavskú Sobotu. Na Slovensku je krásne, ale máme stále problémy prilákať viac turistov. Ani sa tomu nečudujem. Služby sú u nás na nízkej úrovni a služby sú to čo predáva.
Prvá vec čo mi vadí je, že nevieme viditeľne a zreteľne označiť zaujímavé miesta, pridať smerové tabule, aby ich turista nemusel krvopotne hľadať. Chápem že nie sú peniaze, ale bez investície turistov a ich peniaze nezískame.
Druhou vecou je gastronómia. Tej dal Covid riadnu facku a ťažko sa spamätáva. Ale ľudia zase ušetrili peniaze a radi ich minú na dobré jedlo. Ale keď máte problém v sezóne problém nájsť slušnú reštauráciu, kde sa dobre najete, to je veľký problém. Aj na obed aj na večeru. Zrovna teraz by sa mali reštaurácie snažiť, aby poskytli výborné služby, nech prilákajú zákazníkov. A to nie len vo veľkých mestách, ale hlavne v turisticky navštevovaných lokalitách.
Ak ste dočítali až sem, tak vám už len odporučím, choďte sa pozrieť „tam, kde nič nie je“. Určite budete milo prekvapený.