Popradské pleso
Štrbské pleso
Chata po Soliskom
Jazierko lásky
Keď ste ubytovaní na Liptove, do Tatier, či už Vysokých alebo Nízkych je to blízko. Tentokrát sme zavítali do Vysokých Tatier. Chceli sme sa prejsť k Popradskému plesu, a keď sme už tam boli, tak sme sa rozhodli ísť pozrieť aj Štrbské pleso. Veď sa to zdala byť pohodička.
Z Liptovského Jána je to pol hodinka jazdy. Zaparkovali sme pri železničnej stanici Popradské pleso. Parkovanie je samozrejme platené, ale ani státie na celý deň človeka nezruinuje.
Tu sa začína modrá turistická, ale aj cyklo trasa, ktorá vás dovedie až k Popradskému plesu. Stúpanie nie je veľmi náročné a ide sa po asfaltovej ceste. Cesta nám trvala približne 1,25 hodiny a je vhodná aj pre kočíky.
Ešte pred Popradským plesom môžete odbočiť po žltej značke k symbolickému cintorínu v limbovom poraste (borovica limba). Je tu na pamiatku tých, čo nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancov, ktorí zahynuli vo svetových horách.
Toho času je tu vyše 210 pamätných tabúľ a ručne vyrezávaných drevených krížov obetí. Pôvodne boli pamätné tabule roztrúsené viac-menej na konkrétnych miestach horských tragédií. Realizátorom myšlienky založiť symbolický cintorín bol akademický maliar Otakar Štáfl.
Tento cintorín má motto „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu“. Cintorín je tu už od roku 1940 a takmer každú sezónu obetí pribúda.
Neviem prečo si ľudia tak nevážia svoj život a musia preceňovať svoje sily. Ale keď idem na vysokohorskú turistiku, mal by som byť riadne pripravený, patrične oblečený a obutý. Tiež mať dostatok vody a niečo na zahryznutie. Dodržte to aj vy a dávajte si na seba pozor pri vašich výletoch. Aj malé pošmyknutie vie mať neblahé následky
Pri plese je chata pri Popradskom plese, kde sa môžete občerstviť, alebo aj normálne najesť. Varia tu dobre a v letnej sezóne tu bol aj stánok s grilom. Tiež tu nájdete stánky so suvenírmi. Na chate sa dá aj ubytovať.
Popradské pleso má rozlohu 6,88 ha , hĺbku 17 metrov, nachádza sa v nadmorskej výške 1494 m.n.m. Jazero sa vytvorilo po ústupe ľadovcov v poslednej dobe ľadovej. Voda má žltozelenú farbu a priemernú teplotu okolo 16°C. Na osvieženie paráda.
Cestu späť sme zvolili smerom okolo Štrbského plesa. Bolo to podľa tabúľ časovo približne rovnako ako cesta k prvému plesu. Vydali sme sa po červenej turistickej značke. Je to letný chodník. Dá sa prejsť aj po zelenej značke, čo je vlastne zimný chodník. Po červenej trase vedie náučný chodník Lesom medzi Plesom a plesom, na ktorom sa dozviete mnoho o faune a flóre Vysokých Tatier. Má 14 zastávok.
Z chodníka sa nám naskytli pekné výhľady na štíty a doliny, prešli sme cez potok, v ktorom sa dá ovlažiť čistou a studenou horskou vodou.
Po príchode na Štrbské pleso sme sa rozhodli vyviezť lanovkou na chatu pod Soliskom. Je odtiaľ krásny výhľad. Hore sme si dali trochu predraženú, ale poctivú polievku. Pod lanovkou je mnoho stánkov a reštaurácií ako sa patrí na lyžiarske stredisko. Ak ste hladní, problém rýchlo vyriešite. Tiež si môžete kúpiť rôzne suveníry.
Samotné Štrbské pleso sme neobišli celé, lebo už začala byť cítiť únava v nohách. Spravili sme niekoľko fotiek z brehu a vydali sa na cestu k autu. Samozrejme nás ešte zlákali stánky so suvenírmi. Po ceste sme narazili na celkom pekné jazierko lásky, ktoré je len kúsok od chodníka.
Trochu ma mrzí, že ma nenapadlo zviezť sa jednu zastávku električkou. Takto sme si to k autu odšlapali a syn mal už veru dosť. No nabudúce už budem vedieť.
Čo mi vadí je neporiadok, ktorý po sebe niektorí turisti po sebe nechávajú. Niektorí nie sú schopní si vziať obaly z rôznych keksov, tyčiniek, prípadne plastové fľaše so sebou do späť do batohu a vyhodiť ich po túre do smetného koša.
Každopádne to bol pekný výlet ktorý sme absolvovali za cca 5,5 hodiny vrátane prestávok. Výhľady aj príroda stoja za to. Určite vám takýto výlet môžem odporučiť, kto nevládze, pokojne si ho rozdeľte na 2 časti.
Ak máte tip na podobný výlet, alebo otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.