Kúsok (no možno dva) od Bratislavy sa dá nájsť mnoho zaujímavých miest na kratší výlet. Jedným z nich je okolie Smoleníc. Pri Smoleniciach môžete nájsť najvyšší vrch Malých Karpát Záruby, jaskyňu Driny, ale aj vodopád. Hlbočiansky.
Hlbočiansky vodopád je v podstate jediný vodopád v Malých Karpatoch. Vraj ho prezývajú „občasný“ pretože v plnej sile sa ukáže hlavne na jar keď nie je suchý rok. Posledné roky sú ale suché. Preto je väčšinou len taký tenučký a prípadne až bez vody. Voda tečie/padá z výšky 9 metrov a následne sa stráca v podzemí.
A teraz už k výletu. Ľahko a asi aj najlepšie je zaparkovať pri malom obchodíku v Smoleniciach- súradnice pre GPS 48.50475001721928, 17.428447709517652
Odtiaľ sa kratučkou cestou dostanete k bývalému pivovaru Erdödyovcov na Pivovarskú ulicu. Touto ulicou budete pokračovať smerom do kopca približne pol hodinku. Je označená ako modrý turistický chodník. Stúpanie nie je náročné a v lete je v lese príjemný chládok.
Ak chcete ísť priamo k vodopádu, je potrebné sa na cestičke kde začína trošičku väčšie stúpanie smerom doprava. Nie je to tu nijako označené. Viď. predchádzajúca fotka. Potom už je to asi 5 minút. Tesne pred vodopádom budete preliezať niekoľko popadaných stromov. Tým že bolo dlho sucho, je to skôr vodopádik, ako vodopád. Niekto môže ostať sklamaný, ak bolo jeho cieľom vidieť skutočný poriadny vodopád.
Vodopád bol pomerne úzky, čo je daň za aktuálne suché roky
Po obhliadke vodopádu odporúčam vrátiť sa na odbočku a pokračovať smeroch do kopca. Po ceste uvidíte celkom pekné skalné útvary. Dostanete sa ku kaplnke v skalnom masíve, ktorá je nad vodopádom. Sú tam aj lavičky, tak si môžete oddýchnuť alebo chvíľu rozjímať nad životom.
Oplatí sa ísť ale ešte ďalej a po pár minútach vyjdete na peknú lúku s altánkom – Vlčiareň. V čase nášho výletu bola na lúke vyššia tráva, ktorá pri vetre robila vlny ako hladina na mori.
Tu sa môžete rozhodnúť, či sa vrátite po rovnakej trase, alebo pôjdete ďalej doľava po žltej turistickej značke až k jaskyni Driny. Alebo doprava k Smolenickému zámku, nad ktorým sa napojíte na ďalšiu modrú značku a cez obec sa vrátite k zaparkovanému autu.
Ak sa vrátite po rovnakej trase, výlet zaberie necelú hodinku. Je síce z tých kratších, ale stojí za to
Po návrate k autu sme sa prešli do „centra“ Smoleníc, kde sme si dali výbornú zmrzlinu. Môžem len odporučiť. Rada bola dlhá, ale napriek tomu sme dlho nečakali. Bol to príjemný záver nášho výletu na zabitie jedného z teplých dopoludní.
Ak máte viac času a chuť, zastavte sa na Smolenickom zámku (pre verejnosť je otvorené iba v lete), prípadne v múzeu Molpír.
Ak máte tip na podobný nenáročný výlet, alebo otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.