Tip na víkendovú návštevu na východnom Slovensku v okolí Pienin
Tajchy v Banskej Štiavnici
Jarabinský prielom
Spišský hrad
Liptov
V roku 2018 som sa so zákonnou polovičkou a synom rozhodol ísť sa pozrieť na východné Slovensko. Chceli sme si ísť pozrieť hlavne Spišský hrad, okolo ktorého sme už veľa razy šli, ale ešte sme ho nenavštívili.
Piatok
Na piatok som si zobral dovolenku. Predsa len cesta z Bratislavy je pomerne dlhá. Ubytovanie sme mali zajednané v obci Litmanová, ale po ceste sme chceli pozrieť ešte Banskú Štiavnicu. Chceli sme vidieť niekoľko tajchov (banské jazérá) a prípadne prejsť štôlňu Glanzenberg.
Vyrazili sme skoro ráno, aby sme stihli pozrieť čo sa dá a ešte prísť na ubytovanie za svetla. Začali sme teda jemnou turistikou a prehliadkou tajchov. Začali sme tajchom Červená studňa.
Na hrebeni kopca sa stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Je to dobrý východiskový bod pre turistiku a aj cyklo trasy, začínajú tu náučné chodníky. Je tu dostatok miesta pre parkovanie. Od prvého tajchu sme sa vybrali do mierneho kopca smerom k tajchu Ottergrund. Vedie tade aj náučný chodník.
Tesne pred tajchom sme natrafili na pasúce sa kone. Tento tajch bol asi najkrajší, zasadený do vrchu a s pekným výhľadom. Dlhú chvíľu sme sa kochali okolitou prírodou, tichom a absenciou ľudí.
Potom sme sa kúsok po cestičke vrátili a zišli dole kopcom k tajchom Veľká Vodárenská a Malá Vodárenská. Tieto 2 tajchy sú vôbec najstaršie v Štiavnických vrchoch.
Vo Veľkej Vodárenskej sa aj kúpali ľudia. Voda má zaujimavý tyrkysový nádych a vraj je aj prospešná pre zdravie. Odtiaľ sme sa vydali znova smerom do kopca kde po pár metroch natrafíte na Malú Vodárenskú. Tento tajch je relatívne malý, ale o to krajší a dajú sa tu urobiť pekné fotky. Pofotili sme sa a vrátili sa k autu aby sme pokračovali do Banskej Štiavnice.
Parkovať sa dá buď na parkovacích miestach, ktoré často bývajú obsadené, alebo na súkromných platených parkoviskách. Do centra je to len kúsok. Zišli sme k štôlni Glanzenberg kde je oznam, že pokladňa je na inom mieste. Tak sme sa pobrali k pokladni. Tu bohužiaľ nikto nebol a tak sme si neboli istí, či sa vôbec konajú prehliadky. Napokon ale prišla pani ktorá aj priamo sprevádzala pri prehliadke. Zjavne nedostatok personálu. Našťastie sme lístky zohnali, napriek početným rezerváciám, ktoré mali ľudia pred nami. Odporúčam si vstup rezervovať priamo na stránke múzea, kde rovno aj vidíte obsadenosť.
Po návšteve štôlne sme plánovali neskorší obed. Boli sme už poriadne hladní. Zvolili sme blízku reštauráciu so žltou fasádou, ktorá je súčasťou penziónu. Bohužiaľ služby v slovenskej gastronómii sa ešte majú čo učiť. Sedeli sme na terase. Pri jednom z vedľajších stolov bola asi rodina s dieťaťom, ktorému bolo nevoľno a obsah žalúdku skončil na terase. Čašníci zjavne riadne neutreli podlahu a teda pri závanoch vetru to vôbec nebolo príjemné. Druhá vec bola čakanie takmer 75 minút na 3 jedlá. To je trochu veľa. A to ešte 2 stoly, ktoré sa obsadili po nás dostali jedlo skôr. Očividne zlyhávala logistika a to bol podnik poloprázdny.
Aspoň že jedlo bolo chutné.
Keď sme boli po roku znova v Štiavnici, syn sa ma pýtal so strachom, že či sa pôjdeme najesť znova tam kde sme boli pred rokom. Ubezpečil som ho že určite nie!
Po naobedovaní sme pokračovali smer východ. Do Litmanovej sme prišli podvečer. Taká malá dedinka, v ktorej je pútnické miesto kde sa zjavila panna Mária. Tiež je tu lyžiarske stredisko. My sme sa tu boli večer prejsť aspoň na 2 pivká. Je tu veľmi pekná krčmička s ešte príjemnejšími cenami :o)
Sobota
Ako prvé sme po raňajkách vyrazili smerom k Jarabinskému prielomu. Je to úžľabina, cez ktorú tečie potok s celkom pekným vodopádikom. Celá trasa je relatívne krátka a nenáročná. Autom sa dá prísť na lúku, odkiaľ asi po 100 metroch je vstup do tiesňavy. Dá sa ísť na 2 strany, napravo sa ide k tomu vodopádiku. Po pozretí sme sa vrátili kúsok späť a zišli na druhú stranu, kade ide turistická značka. My sme tu boli ráno, keď bola ešte na lúkach rosa a v noci predtým bola poriadna hmla.
Začiatok je poriadne strmý. Bolo tam aj natiahnuté lano, ktorého sa môžete držať. Nakoľko bolo vlhko a bolo tam aj riadne blato, manželka ostala hore. Počkala nás kým si to my so synom odšlapeme.
Pri postupe tiesňavou prechádzate niekoľkokrát cez potok, občas sa poriadne šmýkalo. Dobrá turistická obuv prišla vhod. Pri postupe lesom sme vyplašili vysokú zver. V takýchto oblastiach zvyknem občas tlesknúť, aby sme prípadnú zver neprekvapili zoči-voči. Také stretnutie s diviakom, jeleňom, a pod. by nemuselo skončiť úplne najlepšie.
Po prvej turistike sme chceli ešte absolvovať prechádzku chodníkom v korunách stromov a Spišský hrad a potom ísť za rodinou na Liptove. Zhodli sme sa, že obe nedáme ak si to chceme poriadne užiť a zvolili sme hrad. Veď chodník pôjdeme pozrieť niekedy nabudúce.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Je jednoducho impozantný. Ak ste tam ešte neboli, určite si ho choďte pozrieť. Sú z neho nádherné výhľady, porobíte si určite mnoho pekných fotiek. Parkovanie je priamo na parkovisku pod hradom, od ktorého ste za 10 minút peši pri pokladniach. Na hrade je aj občerstvenie a samozrejme toalety.
Po obhliadke hradu sme nabrali smer Liptovský Ján. Tu sme už síce mnohokrát boli ale vždy tu máte čo objavovať. Je v podstate v strede Liptova a má výbornú polohu pre štart vašich výletov. O tom ale v samostatnom článku.
Na nedeľu sme mali už len v pláne ísť sa okúpať do blízkeho aquaparku v Liptovskom Mikuláši a potom cestu domov. Ak sa ale nechcete ísť kúpať, oplatí sa ostať na východe a pozrieť ďalšie pekné miesta. Napríklad mesto Košice, Bardejov, Dukliansky priesmyk,… .
Ak máte tip čo sa oplatí pozrieť a navštíviť na východe našej malebnej krajiny, prípadne otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.