Akcia apalucha úspešne pokračuje a my sme prežili ďalší krásny víkend. Hoci ako ja vravievam „Straty sú povolené“, nikomu sa nič nestalo a obišli sme bez ujmy na zdraví. Ak sa chcete dozvedieť viac, ste na správnom mieste.
Tentokrát sme sa vybrali spoznávať okolie Banskej Štiavnice. Je to krásny hornatý kraj, s množstvom jazier / tajchov, lesov, lúk a hájov.
Piatok – cesta, gril, odvrátená strana kalvárie
Termín nášho výletu padol na začiatok júla, keď v kalendári svietil sviatok Cyrila a Metoda. Odchod z domu sme naplánovali hneď poobede. Ubytovanie je totiž väčšinou možné až po 14stej. Jedno dieťa nám „odpadlo“ z dôvodu horúčky a nakoniec sme sa teda naskladali do 2 áut. Z Myjavy 1 a z Bratislavy druhé. Pri takýchto výletoch oceníte 7 miestne auto.
Cesta cez sviatočný deň by bola plynulá, keby sme nestáli pol hodinu v kolóne na diaľnici kvôli cestárom. Po príchode na ubytovanie sme rýchlo vybalili veci do 2 spojených domčekov, ktoré sme mali k dispozícii. 2 rodiny v jednom, 2 rodiny v druhom. pri dome bol obrovský dvor a kopec miesta na hranie. Ubytovaní sme boli v Banskej Belej, čo je pekná malá dedinka s kostolom, krčmou, obchodom.
Na piatok sme okrem grilovania nemali špeciálny program. Grilovali sme len bežné syrové párky v slaninke, kari a paprikové klobásky, mini páročky a ešte jeden set naloženého kuracieho mäsa z obchodu. Ja osobne nemám dobrú skúsenosť s už naloženým mäsom, ktoré kúpite hotové a toto sa potvrdilo aj teraz.
Kura bolo ako z gumy, presolené a priveľmi pikantné. No ale keď už kamarát deťom kúpil, nebolo cesty späť :o)
Večer sme zobrali deti na prechádzku. To bolo frflania, že zase musia chodiť a na čo budeme obzerať nejaký kostol. Nakoniec sa im pri kostole, kde sme zažili aj menší adrenalín pri výstupe po nie úplne bezpečných schodoch, páčilo. Pri kostole sme nad dedinou zbadali vykrývač (mobilného signálu) a rozhodli sme sa ísť tam pozrieť. Samozrejme deti si spravili malý závod, kto bude hore prvý. Poniektorí zvolili opačné tempo. Až k vykrývaču sme sa síce nedostali, ale k nádhernému výhľadu áno. Neveríte? Choďte sa tam sami presvedčiť.
S úžasom sme zistili, ako blízko sme vlastne ku kalvárii, na ktorú sme sa chceli ísť pozrieť. Ibaže sme boli z opačnej strany kopca na „odvrátenej strane“.
Po prechádzke sme ešte navštívili miestnu krčmu, ktorú sme mali hneď oproti ubytovaniu cez cestu. Dali sme si pivko, kofolu, dáke tie tyčinky. Miestny krčmár bol ale akýsi nasrdený. Asi preto že bol sviatok a on musel byť v práci. Holt, ak chceš zarobiť, musíš aj voľačo obetovať. Ľudia na Slovensku by si mali uvedomiť, že nepríjemná obsluha vie odradiť od ďalšej návštevy. Nás veru odradila.
Sobota – štôlňa, tajch, jedlo, kupko
Na desiatu hodinu sme mali rezervovanú prehliadku banského múzea v prírode a štôlne Bartolomej. Oplatí sa prísť skôr. Hlavne kvôli parkovaniu. Počas čakania na prehliadku samotnej štôlne si môžete prejsť expozíciu múzea, nakúpiť suveníry, drahé kamene ale aj nanuky. V areáli je aj menšie detské ihrisko.
Pred návštevou samotnej štôlne dostanete informácie o histórii baníctva a tiež inštrukcie čo ďalej.
Vyfasujete tiež plášť, prilbu na hlavu, historickú batériu z čias pradávnych bohov a legiend… .
Ak máte klaustrofóbiu, čo i len náznak, nad návštevou ani nerozmýšľajte. Prechádza sa úsekom, kde sa zmestí skutočne akurát 1 kus človeka. Ja som relatívne nízky a tiež mi bolo celkom nepríjemne, keď ľudia v chodbe zastali a nemohol som ani dopredu ani dozadu. Táto úzka chodba má vraj približne 40 metrov.
Ak si dobre spomínam, majster ktorý chodbu kopal, mal 150 centimetrov aj s klobúkom
Ak by vám prišlo nevoľno, mali ste strach počas návštevy, tak vás pomocný sprievodca vyviedol von najkratšou cestou. Jedna rodinka z inej skupiny skutočne musela ísť von.
Zážitok to bol hlavne pre dospelých a staršie deti, menšie deti to až tak veľmi nebavilo. Napriek tomu že v bani sú aj permoníci a ku koncu prehliadky uvidíte aj „banský mesiac“. Lepšie 1 krát vidieť, ako 100 krát počuť :o)
Kúsok od areálu (približne 10 minút pešo) je tajch Klinger. Je pri ňom aj menší bufet. Tajch je v podstate umelo vybudované jazero, ktoré slúžilo ako zásobáreň vody pre banskú činnosť. V tajchoch sa dá aj kúpať, ale bolo to zatiaľ pre otužilcov. My sme sa ešte previezli aj k Počúvadlianskemu jazeru. Chceli sme sa tu najesť v kolibe, bohužiaľ sme nenašli miesto na parkovanie. Teda sme sa vybrali hľadať voľajakú reštiku. Po ceste do Vyhní sme náhodou natrafili vďaka môjmu synovi na reštauráciu Kláštorná Vináreň v obci Štiavnické Bane.
Usadili sme sa na dvore pod prístreškom. Jedlo bolo vynikajúce, čakanie
minimálne, príjemná obsluha. Bohužiaľ celkový dojem pokazili toalety.
Odtiaľ sme už nabrali smer na vytúžené kúpanie vo Vyhniach. Tu bol rovnako problém s parkovaním, ale predsa sme miesta našli . Ľudí tu bolo pomerne dosť, ale napriek tomu sme necítili, že by to bolo maximum ich kapacity. Je tu niekoľko bazénov ako plavecký, relaxačný, pre najmenšie deti, tobogán, šmykľavka. Mňa a môjho syna Adama (najstarší z detí ) uchvátil bazén s hĺbkou 4m. Pre tých čo sa radi potápajú je to super. Maximálny počet ľudí v bazéne je 10 a stráži to tam aj samostatný plavčík/čka.
Dvor 
Pred domom 
Výhľad z dvora
Čakali sme že deti sa dobre unavia a pôjdu skorej späť, ale ako to už s deťmi býva, chytili „druhý dych“ a šli znova spať s nami. Kamarát spravil večer rôzne masky, v ktorých strašil a naháňal naše decká. To bolo výskania a radosti.
Večer sme ešte trochu pospievali s mandolínou. Gitara už by sa nám nevošla do auta. Susedom sa touto cestou ospravedlňujem ak to bolo náhodou falošne. Nočný kľud sme ale dodržali.
Nedeľa
Doobeda sme mali na pláne ísť pozrieť kalváriu v Banskej Štiavnici a potom do Zveroparku v Žarnovici.
Na kalváriu sa oplatilo vyjsť. Parkovali sme na ulici Pod Kalváriou , kde je aj informačné centrum a malé parkovisko za dobrovoľný príspevok. Na kalváriu je príkry kopec a sem tam sa šmýka (hlavne cestou dole). Turistické topánky sú viac než vhodné. Videli sme niekoľko starších ľudí, ktorí popadali. Ale aj českých turistov v sandáloch a bielych ponožkách :o)
Aj my čo nechodíme do kostola sme si pozreli pekné kaplnky, zrekonštruovaný dolný stredný a horný kostol. Výhľad je tiež rovnako pekný. Aj WC sa dokonca nájde.
Dole pri parkovisku je reštaurácia s menším ihriskom pre deti, kde si určite dáte malé občerstvenie. Hladný sme ešte neboli a tak sme vyrazili do Žarnovice kde je zveropark. Mierne sme neodhadli čas obeda, pretože park je pomerne veľký. Je tu síce aj bufet s klasikami ako hotdog, placky, čakanie ale minimálne 20 minút. chceli sme deťom dopriať normálne jedlo a tiež dokončiť prehliadku pred navštívením blízkej reštaurácie.
Zvieratá môžete aj kŕmiť zakúpeným krmivom v pokladni. . Je tu dostatok atrakcií pre deti, kde aj zabudnú že sú hladné.
Park láka aj na losy, ale tie boli schované v ich prístrešku a videli sme len ich velikánske hlavy.
Pre mňa bola novinka rozprávková cesta Zlatá brána. Deti z nej mali obrovskú radosť. Je tu niekoľko zastávok s rozprávkovými bytosťami a hádankou, ktorú môžete rozlúsknuť.
V areáli je aj možnosť prenajať si chatku, tzv. podsadový stan, indiánske típí. V každom sú postele s matracami a sú tu aj sociálne zariadenia a sprchy. Tiež ohnisko, veľký prístrešok.
Neviem či svätý Peter dohliada na naše výlety, ale musím ho pochváliť. Doobeda bol ešte celkom výpek, neskôr bolo príjemne pod mrakom a teda nám nebolo tak teplo. Tesne pred tým ako sme nasadli do áut na cestu za jedlom, začalo poprchať. Reštaurácia bola hneď pod kopcom a to konkrétne Kúria Bzenica.
Jedlo bolo výborné, obsluha rýchla a ochotná. Čakanie na jedlo adekvátne. Interiér bol tiež slušne zariadený s citom pre spojenie s prírodou.
Po jedle sme sa už len nalodili do áut rozlúčili sa a vydali sa na cestu domov. Všetci sme boli tak príjemne unavení, plný zážitkov a dokonca padla otázka že či to nedáme 2x do roka. Ale všetkého veľa škodí a radšej 1 krát ročne poriadny zážitok, ako 2 krát ale priemerný.
Na diaľnici sme natrafili znova na cestárov a menšiu približne 20 minútovú zápchu. S tým ale už musíte pri cestovaní rátať. Ďalší článok z tejto série budem dúfam písať znova o rok. Medzitým si môžete prečítať ostatné články o nenáročnom cestovaní aj s deťmi.
Ak máte tip na takýto predĺžený víkend spolu s deťmi, alebo otázky k tomuto článku, neváhajte mi napísať do komentárov.
Prečítajte si aj ďalšie články zo série Apalucha:
Apalucha – víkendy otcov s deťmi + 8 dobrých rád
Apalucha Terchová – naša prvá
Apalucha Myjava – kopcovitý kraj
Apalucha Veľký Meder – termálny raj